Niektorí ľudia si myslia, že pálenie kadidla je špecialitou afrických a orientálnych národov – opak je však pravdou. Kadidlo sa používa od nepamäti vo všetkých kultúrach. Napríklad v stredoveku spaľovali kadidlo ,,čarodejnice“, keď varili bylinné odvary k liečeniu chorých ľudí. Za svoju iniciatívu sa samozrejme žiadnej odmeny nedočkali, skôr naopak.
Na Západe pretrvávala stále živá tradícia rituálnej mágie, pochádzajúca ešte z obdobia keltov. Druidi aj sväté ženy, žijúce v keltskej kultúre, veľmi dobre ovládali prácu s bylinkami a energiami. V dôsledku vplyvu Ríma a pôsobenia Caesara, ktorý bol osobným nepriateľom druidov, nebolo možné, aby si Kelti udržali a ďalej rozvíjali svoju kultúru a jazyk. Ich mimoriadne znalosti v oblasti prírodných zákonitostí však akýmsi spôsobom ostali ukotvené v podvedomí západoeurópskeho človeka. No dedovizeň, ktorú druidi zanechali Západu, bola však potlačená ešte raz, a to na celé stáročia, tentoraz v dôsledku náboženského fanatizmu a nepochopenia zo strany cirkvi. Čarodejnice, ako ich poznáme z rozprávania, boli často ženy, ktoré kráčali v šľapajach svätých žien z éry druidov a snažili sa rozvíjať keltské myšlienkové bohatstvo prírodných síl a poznatky o univerze. Narážali pritom na odpor, nenávisť a nepochopenie a preto museli svoje poznanie o prírode veľmi starostlivo ukrývať. A nemusel byť práve ženou – spomeňme si iba na Galileiho, ktorý musel zaprieť svoje poznanie, aby si zachránil život.
Západný človek sa začal pozvoľna vynárať z izolácie nevedomia temného stredoveku a postupom času venoval viacej pozornosti taktiež ,,pozemským veciam“, teda aj telesnej hygiene. Takmer stratené poznanie opäť rozkvitlo a ľudia si mohli vybrať – buď ho využijú v praxi alebo ho budú ignorovať. Cirkev si medzičasom osvojila používanie kadidla a pozvoľna sa otvárala bohatstvu, ktoré zo svojich priekopníckych ciest privážali križiaci a neskôr Marco Polo a Krištof Kolumbus. Španielski Maurovia a križiaci učili Západ novým poznatkom v oblasti filozofie, vedy, medicíny a telesnej hygiene, ktoré pochádzali z Afriky a Blízkeho východu. Križiaci priniesli do našich zemí veľa prekrásnych látok a zvláštnych, opojných vôní. Taktiež aj rukopisy arabských učencov a lekárov, ktorí vstrebali veľké bohatstvo egyptských a gréckych myšlienok. Vďaka čulému obchodovaniu mohol duch Orientu stále viac ovplyvňovať západnú spoločnosť, ktorá prahla po nových vedomostiach a novom poznaní.
Aj napriek tomu, že západné prírodné lekárstvo a tradície boli zatlačené do úzadia, zvedavosť na východné myšlienkové bohatstvo a nové názory pripravila živnú pôdu pre neskoršie zmýšľania a postoje. Ľudia na Západe, rovnako ako na Východe, majú svoje korene v rituálnej čarokrásnej tradícii, kde v jej strede je v obidvoch prípadoch pálenie kadidla. A my dnes, neuvedomujúc si pôvod a hĺbku našich koreňov, sme akosi inštinktívne priťahovaní k určitým rituálom či vôňam, kedy nechávame na seba pôsobiť ich priam magické blahodárne účinky bez toho, aby sme vôbec čo i len pouvažovali nad tým, prečo je tomu vlastne tak.
Ing. Mária Verbeníková
