Cinnamomum
Škorica patrí medzi najstaršie známe koreniny sveta. Podmaní si nás svojou intenzívnou vôňou a povzbudí chuťové poháriky tým, že odvedie našu myseľ na ďaleké dobrodružné cesty smerom k zlatému a rozprávkovému orientu. Škorica je cesta za slnkom, ktorá rozohreje naše vnútro.
Škoricu poznajú takmer na celom svete. Jej história je spätá najmä s Ďalekým východom, svojou intenzívnou arómou a terapeutickými účinkami si podmanila v minulosti mnohých šľachticov a aristokratov z celého sveta. Vďaka tomu si získala titul korenie kráľov.
Cesta škorice sa začína, resp. datuje cca v roku 2700 p.n.l. v Číne, kde sa používala predovšetkým v lekárskej oblasti. Arabi ju nazývali voňavá rastlina z Číny, staroveký Egypťania ju miešali s inými bylinami, čím vytvárali liečivé mastičky a vďaka jej aróme ju používali aj pri balzamovaní tiel. Starí Gréci ňou dochucovali víno a absint, medzi Rimanmi sa osvedčila ako korenie, esencia do parfumov a ako liečivo na tráviace ťažkosti. Po čiernom korení bola v stredoveku najpopulárnejšou na svete. Mala väčšiu hodnotu ako zlato a stávala sa vzácnym darom, ktorý si bohatí a mocní vymieňali ako znak prestíže. Podľa tradičnej čínskej medicíny bola veľmi prospešná proti nachladnutiu a črevným vírusom. Jej antibakteriálne vlastnosti boli dôvodom, že sa rozšírila do ďalších starodávnych kultúr. Zaraďuje sa medzi korenie, ktoré zohrieva organizmus a traduje sa, že prebúdza silu a zvyšuje sexuálnu túžbu. Z toho dôvodu je považovaná za skutočné afrodiziakum so silnými účinkami. Bola vždy považovaná za korenie s tisíckami terapeutických a liečivých vlastností.
Hildegarda von Bingen o nej píše: „ škorica obsahuje trochu vlhkosti, ale jej teplo je dostatočne silné na to, aby ho zrušilo, u tých ktorí ju často používajú zmierňuje zlé nálady a podporuje dobré.“
Získava sa z kôry stromu, po vyňatí z kmeňa sa suší a roluje do tyčiniek alebo melie. Poznáme dva základné druhy: cejlónsku, ktorá je jemnejšia, svetlejšia tzv. pravá škorica. Čínsku škoricu, ktorá je výraznejšia, tmavšia a nájdeme ju pod názvom cassia, ktorá je obľúbenejšia v gastrómií, pretože má sladšiu arómu. Škorica cejlónska, ktorú poznáme ako pravú škoricu a najčastejší dovážaná do našich obchodov je tzv. čínska škorica.
Medzi účinné látky patrí kyselina škoricová, terpén, anthokyanín, cinamaldehyd, eugenol, cineol, aldehyd a cinamyl acetát.
Používala sa tradične proti nachladnutiu, pretože má antibakteriálne účinky, znižuje črevnú absorpciu cukrov a cukru v krvi, znižuje hladinu cholesterolu a triglyceridov v krvi, ktorá pomáha pri zmierňovaní poruchy hypertenzie. Pôsobí antisepticky na poruchy dýchacieho systému, vďaka termogénnej aktivite zvyšuje výdaj energie a podporuje redukciu tukových zásob. Podporuje pevnosť cievnych stien, karminatívny – uvoľňovanie črevných plynov, podporuje prekrvenie sliznice žalúdka a hojenie peptických vredov. Môže byť užitočným doplnkom k liečbe cukrovky 2. typu a metabolického syndrómu. Potraviny, ktoré sú korenené škoricou majú schopnosť znižovať glykemické výkyvy po jedle. Zmierňuje zápal v kĺboch, preto sa považuje za vhodné antireumatikum. Uvádzajú sa ochranné účinky pri neurodegeneratívnych ochoreniach, ako je Alzheimerova choroba. Štúdie poukazujú na antiproliferatívny potenciál proti rôznym typom rakovinových buniek, pripisuje sa to škoricovému aldehydu, eugenolu a betakaryofylínu. Škorica má tiež antiestrogénovú aktivitu. Má antibakteriálne účinky, vhodná pri infekciách močových ciest a proti Helicobacter pylori, ktorý spôsobuje žalúdočné vredy a nádory žalúdka. Éterický olej zo škorice má silný protiplesňový účinok, podporuje periférny obeh pri jeho trení o pokožku a ako potravina má vysoké antioxidačné účinoky.
Podľa Ajurvédskej medicíny má ohrievajúcu energiu, pomáha pri trávení a krvnom obehu. Vhodným prostriedkom na vykašliavanie hlienov pri chrípke a prechladnutiu. Používa sa rovnako ako klinčeky, pri bolesti zubov, posilňuje tráviace ústrojenstvo a stimuluje srdce. Nie je vhodné pri krvácaní.
Terapeutické dávkovanie v podobe mletej škorice je 1/3 až pol čajovej lyžičky po jedle /1-2x denne/. Škoricový čaj: 2 mierne kopcovité polievkové lyžice mletej škorice zaliatej do 1l vriacou vodou. Môžeme prípadne osladiť medom a pridať trochu citrónovej šťavy. Terapeuticky je potrebné užívať aspoň mesiac a potom si dať niekoľko týždňov pauzu. Ako prevencia postačí 1 až 2 šálky denne alebo sporadicky. V tehotenstve sa odporúča používať škoricu len ako korenie do jedál.
Najčastejšieho si ju spájame so zimou. Jej vôňa nás opantá a zanesie v spomienkach na známe miesta, nie je len korením, ale vie navodiť príjemnú atmosféru. Väčšinou si ju vybavíme v spojitosti s rôznymi sladkými dobrotami a rôznymi druhmi sviatočných koláčikov. Má intenzívnu arómu, vynikajúco sa hodí k bravčovému a jahňaciemu mäsu alebo hovädziemu a do fašírok. Vhodné korenie do rôznych indických bezmäsitých pokrmov, nie je čoho sa obávať v experimentovaní a jedlu dodá jemnú orientálnu vôňu. Môžeme ju pridať do ryže, zeleniny najmä mrkvy a červenej šošovice. Ideálne sa hodí ku všetkým druhom ovocia, pridaním do šálky čokolády sa výrazne zmení jej chuť. Používa sa aj ako náhradu cukru do kávy alebo čaju, v našich podmienkach si ju často spájame s vareným vínom.
Korenený čaj:
1 liter čaju nalejeme do hrnca, pridáme 2 šálky jablkového džúsu, nakrájaný bio citrón a 2 škoricové tyčinky, povaríme 10 min. Vychladený nápoj je výborný na uhasenie smädu.
