Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. Naše telo na to, aby mohlo správne fungovať, potrebuje živú stravu. Energiu, potrebnú pre život, môže dostať jedine zo skutočných potravín a nie zo stravy, ktorá je mŕtva. Vďaka tomu, že jeme rýchlo, že jeme priemyselne spracované potraviny zbavené všetkých živín, že jedlo ohrievame v mikrovlnkách, že jeme iba preto, aby sme neboli hladní, vôbec neuvažujúc nad tým, čo nám práve konzumované jedlo poskytuje, naše zmysly sú opantané a omámené falošnými vôňami nezdravých ,,požívatín“ a naša duša chradne.
Ľudia na celom svete začali túžiť po skutočných veciach, po skutočných potravinách, nechcú už žiadne ,,odvodeniny“. Hľadajú podstatu a pravosť vecí, chcú poznať ozajstnú chuť a vôňu paradajok či jahôd dozrievaných v lete na pravom slniečku, chcú spoznať nefalšovanú chuť domáceho jablkového koláča či chlebíka, keď pri jeho konzumácii zatvoria oči a srdiečko im podskočí pri vnímaní vône a chuti. Možno im túto spomienku pripomenula ( priniesla vôňa?) chvíľa, keď práve prechádzali okolo malej domácej pekárne a vôňa ich zaviala do detských čias, pripomenula im chuť pravých jedál z detstva. A oni zatúžili prežívať chute svojho domova zabudnuté vo víre času. Lebo v životnom hone a spĺňaní dennodenných povinností, akosi pozabudli na to, čo je skutočné. Zabudnutá vôňa im to pripomenula. A možno až tak silno, že by pre to, aby ešte aspoň raz v živote opäť zažili ten pocit, dali aj majetok. Vôňa im pripomenula, že nielen žalúdok má byť sýty, ale že aj duša potrebuje „jesť“.
Ja osobne milujem v lete nakupovanie zeleniny a ovocia na našom trhovisku. Toľko krásnych farieb a chutí na jednom mieste! Pri nákupe najprv ovoniam kupovanú komoditu, čakám, či ma svojou vôňou osloví, a až potom nasleduje nákup. A takto kupujem aj zeleninku na zaváranie – u mňa neobstojí tvrdenie, že ,, veď v obchode sa to dá lacno kúpiť, neoplatí sa to robiť.“ Áno, i tak sa dá. Ale moje zmysly by neboli pohladené a nasýtené, nehovoriac o zdraví. Že na zaváranie a výrobu domácich výrobkov dnes času niet? Vraví sa:,, Kto chce, hľadá spôsoby. Kto nechce, hľadá dôvody.“ Moje deti veľmi radi spomínajú a rozprávajú svojim kamarátom takmer ódy na môj jablkový koláč. Zvykla som im ho kedysi robievať, keď odchádzali na internát, nakoľko jeho príprava je jednoduchá (v jednoduchosti je krása) a lepšie ,, zvládol“ dlhú cestu (?). Stále hovorievali: ,,Mami, jeme i spolužiakmi prinesený jablkový koláč (najmä na jeseň, keď je čas jabĺk), no tvoj je aj tak najlepší. Chutí prosto inak“. Keď si človek zhotovuje doma sám jedlo, vkladá do neho nielen ingrediencie potrebné na to, aby bolo chutné. Vloží doň aj kus seba, jeho energia sa nesie celým pripraveným pokrmom. A o tom to je. Prostredníctvom jedla, s láskou pripravovaného pre svojich najbližších, odovzdávate im aj spomienku a radosť, ktorú ste cítili pri príprave; na to sa nezabúda – niekedy, niekde vám zacítenie charakteristickej vône túto chvíľu pripomenie a vy po nej opäť zatúžite. A ja viem, že spomienka na ,,môj“ jablkový koláč v mojich deťoch navždy ostane. Že im pripomenie nielen jeho chuť a vôňu, ale aj vôňu domova, nech ich vietor odveje kamkoľvek. A nebude to iba jablčník, ktorý im toto všetko pripomenie a bude ich navracať ku koreňom. Spomenú si aj na chvíle, kedy sme spoločne v lete čistili ovocie a zeleninu na rôzne zaváraniny – kompóty, džemy, nátierky, lečo či na rôzne iné dobroty.
Človek má potrebu niekam patriť, cítiť pod nohami pevnú zem, mať svoj domov. Vôňa mu to svojou silou umožní – môže mu pomôcť opätovne sa rozpamätať na chuť a vôňu domova. Dá mu na vedomie, že sa môže a má stále kam vrátiť.
autorka textu Ing. Mária Verbeníková