Dôležitých tém, s ktorými sa v spomenutej „premene“ stretneme, je veľa, no vyberieme len niektoré.  Nájdeme ich povedzme v podobe echolália a narcizmus aj v psychologickom či antropologickom názvosloví.

Z antropologického pohľadu je narcizmus buď štádium ontogenetického vývoja, kedy dieťa preceňuje svoje schopnosti až do omnipotencie (všemohúcnosti – má pocit, že môže za všetko, čo sa v spojitosti s ním udeje), alebo sexuálna odchýlka spočívajúca v erotickom záujme o vlastné telo, až v zamilovanosti do vlastnej osoby. Pri pohľade na spoločenskú scénu vidíme príkladov jedného i druhého dosť, akurát sebapreceňujúcich detí nájdeme mnoho vo všetkých vekových kategóriách. A tých druhých sú plné médiá. Dívajúcich sa a obdivujúcich, ako sa krásne dívajú. Cez zamilovanosť do vlastného obrazu začnú po čase milovať len seba.

Z psychologického slovníka sa zase dozvieme, ako sa prejavuje echolália. Význam mena echo je teda ozvena, hlas, neustály zvuk, nárek. Druhá časť slova – lália má taktiež grécky pôvod a označuje táranie, klebetu, rozhovor i nárečie. Myslím, že na charakteristiku úbohej nymfy by to stačilo, ale mám pocit, že treba pridať aj tieto doplnenia – λαλος, gr. (lalos) – štebotavý, táravý; λαλεω, gr. (laleo) – štebotať, bľabotať, šeptať, šuškať, vydávať zvuk, zunieť, oznamovať, hlásať, zvestovať; k čomu pridávam aj slovo λαλημα, gr. (lalema) s významom táranie. (Za niektoré tu spomínané neduhy bola Echo, ako sme spomenuli, exemplárne potrestaná Diovou manželkou Herou.

V etymologickom slovníku nájdeme obdobné významy pri slove bľabotať – nezrozumiteľne hovoriť, tárať; blbotať, blbý – hlúpy, sprostý; ľaľo – hlupák, truľo; lalotať – vydávať nejasne artikulované zvuky. Takže, ako z uvedeného vyplýva, echolália je aj podľa Wikipédie „opakovanie alebo napodobňovanie počutých slov (koncoviek i celých viet) inej osoby. Trpí ňou 75% pacientov s autizmom, ale vyskytuje sa aj u pacientov s Tourettovým syndrómom, vývojovým postihnutím, schizofréniou a niekedy aj inými psychickými chorobami. Ak sa deje mimovoľne, považuje sa za tik.“

(Okrem echolálie sa v psychológii riešia aj problémy dislálie, paralálie a mogilálie, ale to je už o úplne inej téme.)

V kontexte príbehu sa mi zdá byť zaujímavou aj veštba Teiresia – „Ak seba nebude poznať.“ Na nádvorí Apolónovej veštiarne v Delfách sa skvel do kameňa vyrytý nápis ΓΝΩΘΙ ΣΕΑΥΤΟΝ, gr. (gnothi seauton) – poznaj sám seba. Ciest k sebapoznaniu je veľké množstvo, takže i význam nápisu je možné interpretovať rôzne. Téma je v súčasnosti módne pertraktovaná v  mnohých podobách aj v rôznej duchovnej literatúre, i keď niekedy, ba dosť často pochybnej ceny. Zato v antike ju nájdeme vo viacerých hodnotných zdrojoch,  napríklad u Platóna – Sokrates používa maximu „poznaj sám seba“, keď vysvetľuje svoje chápanie Faedrových slov o nedostatku času na pokusy racionálne vysvetliť mytológiu alebo iné vzdialené témy. Sokrates hovorí: „Ale nemám na nich vôbec voľný čas; a dôvod, priateľu, je tento: ešte nie som schopný, ako hovorí delfský nápis, poznať sám seba; zdá sa mi preto smiešne, keď ešte neviem toto, vyšetrovať nepodstatné veci.“

Teda poznať seba samého podľa toho neznamená len získanie vonkajších povrchných znalostí o sebe, ale podstúpenie hlbokej sebaanalýzy. Preto sa mi nezdá, že by sa Teiresiova predpoveď mala týkať len rizika zaľúbenosti do vlastného obrazu. V konečnej fáze príbehu dochádza k hlbokému poznaniu Narcisa, ktorý na začiatku podľahol ošiaľu z krásy odrazu, čo zbadal na hladine jazierka. Nakoniec, ako píše Ovídius, pochopil: „… Ja som to, viem! Už nedám sa vlastným obrazom mýliť. Po sebe ľúbosťou horím, vznecujem plameň i planiem. Čo robiť? Prosiť či dávať sa prosiť? O čo však prosiť? Po čom tak túžim, je moje, mňa majetok bedárom robí. …“ Problém dnešného človeka je toto narcistické stotožnenia sa so sebou ako s „majetkom“, hmotnou podstatou, s hmotnými statkami, s ktorými sa identifikuje veľká časť populácie a cez ktoré sa necháva obdivovať.

A celkom na záver niekoľko dôležitých informácií o narcise – celá rastlina, vrátane cibuľky je jedovatá. Šťava, ktorú narcisy vylučujú z odrezanej stonky spôsobuje, že ostatné kvetiny pri ňom vo váze vädnú, čo je istým vonkajším prejavom „narcizmu“. Takže pred aranžovaním je potrebné nechať rez na chvíľu zaschnúť. Pri požití ktorejkoľvek rastliny hrozí zvýšená tvorba slín, nauzea, no môže prispieť i k skolabovaniu dýchacieho systému, obehovej cirkulácie. V najhoršom prípade paralyzuje CNS, a to môže spôsobiť smrť.

Výskum uvádza i zaujímavý fakt, že prírodný extrakt z rastliny má protirakovinové účinky. Takisto sa dá použiť proti demencii, ba jeho liečivé účinky bude zrejme možné využiť aj proti Alzheimerovej chorobe. Tak to aspoň ukazujú doterajšie výskumy. Ale takisto ako pri predošlom článku o hyacinte, neodporúčame robiť s rastlinkami domáce liečivé experimenty. Narcis i hyacint  sú totiž celé jedovaté, preto treba byť voči týmto kvetom dostatočne opatrnými.