V predchádzajúcom príspevku sme našu púť prerušili v starom Grécku s vedomím, že aj Gréci poznali a používali pri svojich rituáloch rôzne vykurovadlá a obchody s týmito komponentami čulo prekvitali. Kadidlo bolo považované za veľmi vzácny dar a bolo veľmi drahé. Pre zaujímavosť môžeme ešte spomenúť, že v Grécku sa od 7.stor. p.n.l. kadidlové obety vykonávali najmä v mystériách a ich význam vyzdvihoval aj Pytagoras. Naše putovanie za poznávaním histórie kadidla a vonných látok pokračuje v starovekom Ríme.
Postupom času sa vonné látky rozšírili z Ďalekého východu na západ. Výbojní Rimania sa po dobytí Grécka, Egypta a iných krajín na východe zoznámili s magickými a duchovnými praktikami tamojších národov. Odtiaľ si Rimania rôzne vonné zmesy aj doviezli domov a mnohí rímski kupci začali s týmito látkami obchodovať. Svedčí o tom aj fakt, že v blízkosti Trajanovho fóra v Ríme bola via Piperatica alebo Peprová ulica, kde sa usadili rímski obchodníci s bylinami a korením. V Antike majstri voňavkári a kadidelníci plnili aj úlohu liečiteľov. V 2. storočí po Kr. sa kadidlo dovážalo z kráľovstva Nabatejcov, ktoré bolo po istý čas súčasťou rímskej provincie Arábia. Ovídius píše, že v Ríme, pri sviatku pastierov, bola v obľube vonná zmes z vavrínu, olív a bylín. Základom vonných zmesí bolo olibanum. V Ríme sa kadidlo používalo najmä pri pohrebných slávnostiach a v rámci cisárskeho kultu.
Kresťania kadidlo spočiatku používali len veľmi málo a odmietali ho, pretože im tento rituál až veľmi pripomínal židovstvo. Od 5. storočia po Kr. sa však začalo pomaly, ale čoraz častejšie, používať pri náboženských a očistných ceremóniách. Cirkevní hodnostári poznali olibanum a myrhu z Nového zákona, pretože tieto vonné látky, spolu so zlatom, boli súčasťou daru troch mudrcov od východu pre malého Ježiška. Od 14. storočia sa kadidlo používalo pri liturgiách, pohreboch a na procesiách. Príjemná vôňa kadidla bola veľmi obľúbená aj vo všedných dňoch a dym stúpajúci k nebu už oddávna symbolizoval spojenie pozemského s božským, cestu duše alebo modlitby veriacich do nebies.
Arabská tradícia používania kadidla je taktiež veľmi stará. Už niekoľko storočí pred našim letopočtom dovážali Arabi voňavky a kadidlo z Indie a Číny. Počas križiackych výprav sa európski rytieri vďaka svojim kontaktom s arabskými obchodníkmi zoznámili so všetkými možnými vonnými esenciami. Benátky bolo svetodejným mestom, kde v 16. storočí vzniklo prvé významné voňavkárske stredisko Európy a Benátky dodávali do celej Európy mydlo, voňavky a kadidlo. Taliansko, vďaka svojej polohe, bolo najdôležitejším strediskom európskeho obchodu s cédrovým drevom, levanduľou, rozmarínom, ružami, santalovým drevom, aromatickými živicami, vonnými látkami živočíšneho pôvodu, púdrami či korením.
V islamskej kultúre sa kadidlo pálilo predovšetkým ako obeť pre svätcoch, ale aj na svadbách, úmrtiach a na pohrebiskách. Islam používa najmä aloe, ambru, semená koriandra a benzoe. Hinduisti dovážajú už odpradávna a doma či v chrámoch spaľujú najmä santalové drevo, benzoe, suché kvety či krásne voňajúce dreviny. Pre boha Krišnu je určená napríklad kafrová esencia. Tibetskí budhisti spaľujú kadidlo preto, aby privolali dobrých duchov a zahnali démonov. Budhisti z ostrova Ceylón, dnešnej Srí lanky, obetujú Buddhovi predovšetkým kvety a voňavky. Číňania používajú kadidlo pri procesiách, na pohreboch a očistných ceremóniách a taktiež pri magických rituáloch ku cti domácich bôžikov a pri veštení.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa mnoho mladých ľudí vydalo na cestu sebapoznávania, na cestu za poznaním hlbinných vrstiev svojej duše. Aj takouto cestou spoznávali tradície a mágiu Afriky, Ameriky, Blízkeho a Ďalekého východu. Výsledkom poznávania a získavania vedomostí z oblasti filozofie a meditačných techník, napríklad jógy, sa kadidlo dosť významne usídlilo aj u nás ako pomôcka slúžiaca k uvoľneniu či k väčšej duševnej koncentrácii za účelom dosiahnutia vyššej roviny vedomia.
V súčasnosti sa kadidlo dováža z takzvaného Maghrebu, z arabských zemí, Indie, Tibetu a Strednej Ameriky. Vonné látky dostať kúpiť snáď takmer všade a v rôznych vyhotoveniach, ku príkladu v podobe vonných tyčiniek, kuželí či zrniečok alebo prášku.
autorka článku Ing. Mária Verbeníková