S príchodom kresťanstva bol staroslovanský sviatok zimného slnovratu Kračún ( približne okolo 22. decembra), nahradený Vianocami. Termín Kračún v sebe nesie symbolický význam zimného slnovratu – skrátenie, maximálne ,,skrčenie“ dňa a začiatok návratu ,, vratu“ slnečného svetla. Táto pohanská tradícia bola veľmi živá ešte v začiatkoch raného kresťanstva ako u severogermánskych tak aj u praslovanských kmeňov. K rituálom patrí pálenie kmeňov, konárov, veľkých ohňov, pri ktorých sa bdelo až do rána. Zimný slnovrat je najmä oslavou slnka a boha s ním spojeného.
K vianočným sviatkom, samozrejme okrem charakteristického jedla, neodmysliteľne patria tiež isté zaužívané zvyky , ktoré robíme akosi automaticky, bezmyšlienkovite. Vieme ešte čo znamenajú, čo symbolizujú a aký majú význam ? Prečo na Vianoce ozdobujeme práve ihličnatý stromček alebo vetvičky ? Prečo vešiame imelo?
Ozdobovanie práve ihličnatých stromov má starodávny pôvod spočívajúci v uctievaní večného života. Základ symbolického významu stromu je v tom, že je koreňmi upevnený v zemi a vetvami sa dvíha až do nebies – predstavuje teda ,, bytosť dvoch svetov“ a prostredníka medzi stvorením ,,hore a dolu.“ Určitý strom, či skupinu stromov, pokladali staré národy nielen za sídlo nadprirodzených bytostí, ale často stromu pripisovali funkciu akejsi svetovej osi, okolo ktorej je zoskupený celý kozmos. V kresťanskej ikonografii symbolizuje strom Bohom darovaný život. Premeny stromu počas ročných období znamenajú život, smrť a zmŕtvychvstanie. V uctievaní stromu a symbolike s ním spojenej sa zachováva
čosi z prastarého uctievania všetkého prírodného. Strom poskytoval nielen drevo, ale aj obydlie dušiam, duchom a iným bájnym bytostiam, ku ktorým mal človek blízky citový vzťah. Svedčia o tom stromy v lesoch, na ktoré sa upevňovali obrázky svätcov, ale aj vianočný stromček, ktorý sa ako symbol večnej zelene a znovuzrodenia uprostred zimy rozšíril takmer do celého sveta. Napríklad borovica sa považuje za strom života a neochvejnosti, pretože aj vo vysokom veku je stále zelený a počas krutej zimy si zachováva ihličie. ,, Aj v chlade je posledná, čo by svoju zeleň stratila…“ ( Konfúcius ) . V antike bola borovica známa pre svoje vlastnosti afrodiziaka a prostriedku podporujúceho plodnosť. Vôňa z borovice podporuje duchovné sily človeka.
Imelo biele bolo v mnohých starých kultúrach posvätnou rastlinou; dnes je predovšetkým symbolom vianočných sviatkov. Je to poloparazitická rastlina odoberajúca hostiteľskej rastline vodu a minerálne látky. Preto je považovaná za akúsi rastlinu, ktorá nie je ani strom ani ker. Imelo rastúce na dube si obzvlášť cenili starí Rimania a keltskí kňazi – druidi. Imelo pokladali za všeliek a pre jeho vždyzelený vzhľad za znak nesmrteľnosti. Vianočný zvyk zavesiť pod povalu vetvičky imela, pod ktorým sa potom možno slobodne bozkávať, pramení
z keltského uctievania imela. Imelo zavesené nad vchodovými dverami do bytu má zabrániť zlým ľuďom vstúpiť doň.
Podľa biblického rozprávania traja králi (mudrci) z Východu priniesli novonarodenému Ježišovi tri vzácne dary : zlato – symbolizujúce inštitúciu kráľovstva alebo myseľ, myrhu – symbolizujúcu človeka a jeho odhodlanie konať dobro, zatiaľ čo olibanum symbolizovalo svätosť, modlitbu k Bohu a vôľu k láske…Židia poznali kadidlo v Egypte a používali ho pri svojich náboženských obradoch. Olibanum patrilo v staroveku k najstarším kadidlám, a preto ho nájdeme i medzi drahocennými darmi pre malého Ježiška. Kráľ Šalamún, známy židovský
mudrc, bol vášnivým vyznávačom obetovania kadidla, ktorého hlavnou zložkou bolo práve olibanum. Aplikuje sa ako balzam a kostolné kadidlo, ochraňuje pred negativizmom. Myrha je odpradávna posvätný olej, ktorý hrá dôležitú úlohu vo všetkých starých náboženstvách Stredného východu a Afriky, píše sa o ňom v biblii a starí Egypťania si ho nesmierne vážili.
Biblia považuje myrhu za látku stimulujúcu lásku a prinášajúcu radosť, úspech a požehnanie. Myrha sa používa ako éterický olej a kadidlo – má príjemnú vôňu, ktorá má veľký vplyv na psychiku a krvný obeh. Olej pomáha pri nepravidelnom srdečnom tepe a nervových poruchách, ako je napr. koktanie, chráni pred chorobami a čarami. Zlato je neoxidujúci lesklý kov s veľkou symbolickou hodnotou – takmer vo všetkých starých kultúrach sa spájalo so Slnkom. Základná téza v duchovnom svete alchýmie aurum nostrum non est aurum vulgi
( naše zlato nie je zlato pospolitého ľudu),poukazuje na to, že sa pod zlatom nemyslel vlastný kov, ale ezoterické poznanie, vyššie štádium duchovného vývoja.
Traja králi pri Ježišových jasliach sú v evanjeliu označení len ako mudrci ( mágovia,
astrológovia z Orientu), už oddávna sa však pokladajú za kráľov a predstaviteľov troch známych častí sveta – Ázie, Afriky a Európy. Ich tradované mená Gašpar, Melichar a Baltazár nemajú biblický pôvod. Reprezentujú aj tri obdobia života ( Gašpar, Európan, starec; Melichar, Ázijčan, muž v zrelom veku; Baltazár, mladý muž, černoch) a zároveň hold pohanského sveta, ešte síce neobráteného, ale už tušiace spasenie, novonarodenému Kristovi.
Aj v tejto krásnej vianočnej kolede zo staroslovienskej liturgie sa o poklonení troch cárov a ich daroch malému Ježiškovi spieva:
Vo Viflejemi novina
- Vo Viflejemi novina – Ďiva Syna porodila. Porodila v blahodati – neporočna Ďiva
Mati Marija. - Položila na siňi – vo viflejemskij
jaskini Josif Ďivu potišaje povivati pomahaje Mariji. - Slava Boža i chvala – u vertepi nastala –
Z neba anhely zľitajut – s Synom Božim proslavľajut Mariju. - Sered temnoji noči – divne svitlo bije v oči.
Jasna Zorja zasvitila – hde Ďiťatko porodila Marija. - Nedaleko pastyrji – pasli stado v doliňi.
Do vertepa pribihajut – i s Ďiťatkom tut vitajut Mariju. - Na koľina padajut – podarunki skladajut.
Čto ubohyj dati može – žertvujeme, Ďiťa Bože, Mariji. - Šče prichoďat tri cari – ot vostoku zvizdari.
Dľa Isusa stavľat ščiro – ladan, zoloto i miro Mariji. - I my tože pospišme – Bohu dary prinesme.
U pokori pribihajme – s Synom Božim vse blahajme Mariju.
Ako máme možnosť vidieť ( a to sme zrejme ani netušili), nami používané zvyky a zvyklosti
pochádzajú ešte z čias pohanských a pretrvali dodnes, i keď v istých obmenách. A aj keď si to
neuvedomujeme, podstata a význam mnohých symbolov v nás ostali a sú hlboko zakorenené.
Všetkým prajem krásne a pokojné vianočné sviatky!
Mária Verbeníková
