Prežívame čas zatvárania brán a otvárania sŕdc.

Zatvárame dvere zo strachu z pandémie a vírus médií si necháme vnikať do duší bez akýchkoľvek zábran. Latinské slovo virus má viacero významov – rastlinná šťava, sliz, a v podobe malum virus je to zhubný jed. Snažíme sa ochrániť telo pred chorobou, ale len málokto si uvedomuje, aká krehká a zraniteľná je naša duša. A tá je médiami, chrliacimi jed zatrpknutosti a hektolitre úzkosti, neustále napádaná. Pritom strach je oveľa smrteľnejší faktor, než fyzické riziká ochorenia. Hľadáme ochranu v rúškach, respirátoroch, izolácii, no mnohí siahajú aj po bylinkách, arómach, …

Svojho času, je tomu pomaly štyridsať rokov, mal problémy s dýchaním aj môj malý syn. Po vpichnutých dávkach gamaglobulínu a histaga síce záchvaty kašľa mierne ustali, ale po relatívne krátkom čase sa vrátili. Vtedy, akurát prepukla jar, nám „babka korenárka“ poradila fialkový macerát. A, verte – neverte, pomohol najlepšie zo všetkých liekov, ktoré sme mu dovtedy dávali. Mne táto skúsenosť zmenila život od základov.

Viola znamená v latinčine fialka a v odvodeninách od tohto základu objavíme aj jej charakter, či smerovanie jej účinkov. Je to krehký kvietok, naprávajúci miesta, kde došlo k narušeniu zdravia, k porušeniu telesných štruktúr, ktorých sa dotkla choroba (violabilis, lat. – dotknuteľný, porušiteľný), kde spôsobilo oslabenie organizmu reakcie zhodné s termínom violentus, lat. – násilné, divé, prudké, …

Keď sa aj naše deti naučili rozlišovať bylinky (v kontakte s prírodou sme boli od ich najútlejšieho veku) a spoznali ich liečivé účinky, najviac si obľúbili materinu dúšku. Ale to sa stane azda každému, kto rastlinku spozná „osobne“.

Starí Latinovia jej hovorili thymum, thymus, pričom prívlastok serpyllum neznamená nič iné, len materina dúška.

Staršia civilizácia Grékov mala rastlinku v onakvejšej  úcte! Im zosobňovala všetky dôležité vlastnosti hrdého bojovníka za slobodu a pravdu. Héroa – hrdinu, bohatiera, slobodného muža, lebo to všetko sú preklady tohto slova. Skôr než sa zameriame na význam slova thymos, ponorme sa do hlbín dejín, aby sme sa pokúsili odhaliť význam slova hrdý, lebo ono je pre zmysel textu veľmi významné.

Slovenský ani český etymologický slovník nám na veľkej pomoci nebudú. Ba skôr by mohli niektoré ich neisté výklady vyvolať zmätok v duši hĺbavého čitateľa. Lebo hľadať za slovom hrdosť váhavosť a ťažkopádnosť, prípadne únavu nám nedáva zmyslu. Ani slovné spojenie vypnúť hruď sa nedá použiť vo význame hrdo sa vzpriamiť, ak slovník spája hruď s hrudou, vyvýšeninou.

Stačí však nazrieť do sanskritského slovníka, aby sme našli pomoc. Pod pojmom hrdaya (हृदय) nájdeme množstvo významov, ktoré nám mnohé objasnia – srdce, myseľ ako sídlo mentálnych operácií, duša, pravdivé alebo božské poznanie; centrum, jadro, podstata, najlepšia najdrahšia a najtajnejšia časť čohokoľvek, to najlepšie zo všetkého; veda v zmysle hlbokého poznanie Véd.

Takže ak sa potom vrátime ku gréckemu Θυμος(gr.) thymos, neprekvapí nás množstvo významov, ktorých uplatnenie potrebujeme v súčasnej dobe zo dňa na deň viac a viac. Ba šikovný tvorca by z nich vytvoril heroickú epopeju.

Dych, duch, duša, život, duševná sila, srdce ako sídlo sily a citov, udatná myseľ, chrabrosť, zmužilosť, smelosť, srdnatosť, dôvera, hruď, vnútro, vášeň, vášnivá túžba, náruživosť, hnev, srd, zlosť, zúrivosť, výbuch hnevu, žiadosť, vôľa, rozum, rozvaha, mienka, myšlienky, úmysel.

A nezavrhneme azda ani jeho možnú sankritskú etymológiu, kde nájdeme v prekladoch pojmu dhuma okrem dymu a iných významov aj svätca, človeka dumavého, ktorého myšlienky sú neuchytiteľné ako dym, pomocou ktorého komunikuje s duchovným svetom. (Tymian nájdeme v podobe vykurovadla v každej predajni devocionálií. Aká náhoda!)

A tak sa kruh uzaviera.

Z uvedeného isto nejeden čitateľ pochopí, prečo práve teraz potrebujeme krehkosť i udatnosť duše! Lebo nám aj fialka, tymian a materina dúška pomôžu pootvoriť brány, ktorými dokážeme vstúpiť do kozmu plného lásky (κοσμος, gr. kosmos – poriadok, slušnosť, ozdoba, skvost, sláva, krása, svet, nebeská klenba).