V Európe zaštítila astra lásku, milosť, tiež spomienky, ale aj myslenie, učenie. Astry kvitnú od pozdného leta až do neskorej jesene, kedy ich nahradia chryzantémy. Jedny aj druhé sa tak stali tiež symbolmi smútku, smrti, no pre svoju dlhokánsku trvácnosť dokvitania i znakom dlhého života, ba aj nesmrteľnosti. A to sú témy typické pre temnejúci smútok po jesennej rovnodennosti.
Tak sme sa v myšlienkovom oblúku vrátili opäť k Panne. Latinský názov znamenia je Virgo, v slovníku dostaneme toto vysvetlenie významu slova – panna, dosiaľ nevydatá, slobodná, mladá žena, ale i vestálka, a vo význame spojenia Cereris filia virgo erit sa dozvedáme, že Cererina dcéra zostane pannou. Grécke Παρθενος (parthenos) má skoro identický význam. Obrazom Panny je žena so snopom klasov, pričom najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Spica (spika), čo v preklade z latinčiny znamená obilný klas i strúčik cesnaku. Klások sa v mytológii viaže na grécku bohyňu Demeter (lat. Ceres), cesnak je symbolom dobrého zdravia. Jedno i druhé je úzko späté s astrologickou metaforou znamenia. Kto je však tou „večnou pannou“, dcérou rímskej Cerery? Predsa Proserpina, v gréckej mytológii Perzefona. Práve jej slzy v podobe kozmického prachu sa na zemi zmenili na kvetové hviezdičky. Rozplakala sa nad svojím osudom v momente, keď zhliadnuc na zem uvidela nočných milencov, sľubujúcich si večnú lásku. Stalo sa to v čase, kedy sa osudovo vracala od svojej matky Demeter/Demetry, bohyne úrody a plodnosti prírody, späť do podsvetného kráľovstva, s ktorým ju zviazal po únose jej manžel, vládca temnej ríše Hádes (lat. Pluto). Ona sama nikdy lásku nezažila a nepovila manželovi dieťa. Bola mu však, na rozdiel od neho, vernou spoločníčkou pri strážení tajomstiev podsvetia. Pri svojich jarných návratoch k matke a jesenných odchodoch do „ríše mŕtvych“ symbolizuje cyklickosť roku, smrť a vzkriesenie života prírody (i človeka). Na počesť matky a dcéry, dievčaťa (gr. Koré) a pre zbavenie sa strachu so smrti, prijatie večne obnovujúcej sa cyklicity žitia, sa objavili v starom Grécku Eleuzínske mystériá, prístupné len zvlášť zasväteným účastníkom. Tí počas slávností pochopili, že po smrti ožijú podobne, ako sa z obilného zrna zrodí nový klas.
V dobách pred tisíckami rokov bola Panna znamením vrcholiaceho leta, takže i spomínaná symbolika snopu, klasu bola viazaná na žatvu, zabezpečujúcu prežitie, na materskú bohyňu. Podľa inej verzie mýtov sa súhvezdie Panny spájalo s Astraiou, dcérou Dia a bohyne Themys, ktorá bola známa ako bohyňa spravodlivosti (v tesnej napojenosti sa nachádzajú Váhy ako meradlo spravodlivosti) a vládla svetu dovtedy, kým nebola zhnusená bezohľadnosťou ľudstva a nevrátila sa na nebo.
Meno Pezefona má v preklade veľmi temný význam, spájajúci sa s temravou podsvetia, ničením (Περθω, gr. (pertho) – ničiť, plieniť, boriť, hubiť, kynožiť, …; φονη, gr. (fone) – zabitie). Tento symbolický význam je teda spojený s „pochovaním“ zrna do zeme, a nájdeme ho i vo výrokoch Nového zákona. Pravým opakom je interpretácia mena jej matky – Demeter (Da mater, Gaia mater) – Matka Zem. Bohyňa úrody a plodnosti Zeme. Tak sa spája v jednom znamení, v Panne, významovo odlišný protiklad smrti a života do logického celku.
autor textu Mgr. Miroslav Kostelník
