Voňavá Afrodita

Vďaka láske, ktorú prebúdza bohyňa Afrodita v srdciach bohov i smrteľníkov, vládne nad celým svetom. Urastená, s nežnými rysmi tváre, s mäkkou vlnou zlatistých vlasov sa stala stelesnením božskej krásy a nevädnúcej mladosti. Slnko pri nej svieti o čosi jasnejšie, kvety rozkvitajú a celé ovzdušie sa plní ich neodolateľnou vôňou.

Keď ju Eros a Himeros odviedli na Olymp, bohovia ju hlučne privítali a skoro všetci sa do nej okamžite zamilovali. Moci jej lásky odolali len Aténa, Hestia a Artemis. Zlatá Afrodita žije odvtedy medzi olympskými bohmi, večne mladá, najkrajšia zo všetkých bohýň.

Zrodenie krásavice má však v sebe pramálo poetickosti. Hesiodos vo svojom diele Teogónia – Zrodenie bohov pred 2700 rokmi píše: „ ,,,Kronos … svojmu milému otcovi Uránovi v náhlosti odsekol úd a hodil ho vzad …, ale to prirodzenie, ako ho naraz otcovi uťal a do mora rozvlneného ho šmaril, nieslo sa na hladine dlho a z nesmrteľného tkaniva biela sa ronila pena – a z nej sa zrodila panna. Ku Kythére, čo milujú ju bohovia, sa dostala najskôr, na Cyprus čnejúci z vĺn potom doplávala a na breh bohyňa krásna a velebná vyšla; jej pučala tráva spod útlych nôh  kamkoľvek šliapla; ju Afroditou, bohyňou z peny menujú bohovia i ľudia, že v morskej sa počala pene… a takýto údel bol jej daný medzi ľuďmi i bohmi nesmrteľnými: panenské laškovanie i usmievanie a šaľba, ošiaľ, sladké potešenie i láska a roztomilosti.“

Ostrov Kythéra sa urastenej bohyni zrejme zdal primalý, tak si vybrala okolie Pafu, ktorý sa potom stal centrom kultu bohyne, na Cypre. Dodnes dohliada v podobe skaly nazývanej jej menom na odvážne plavkyne, ktoré sa ponárajú do vĺn Stredozemného mora pri pobreží ostrova, aby odtiaľ vyšli posilnené jej elixírom mladosti.

 Ale o inom chcem písať. Bohyňa je síce spájaná s láskou, no má aj „temnejšiu“ tvár. Veď s jej povesťou je spojených nielen množstvo milostných afér (a nie všetky majú pozitívne vyvrcholenie), ale i veľká vojna o Tróju, ako ju popisuje Homér vo svojej Iliade. Dokonca spôsobila aj krvismilstvo, keď v hneve na ženu cyperského kráľa Kinyra, ktorá sa chválila, že jej dcéra Smyrna je dokonca krajšia než Afrodita, prinútila Smyrnu, aby sa zamilovala do vlastného otca a vliezla jednej tmavej noci, keď bol Kinyros opitý, do jeho postele. Kráľ nevedel, čo robí a až neskôr zistil, že je otcom a súčasne dedom ešte nenarodeného dieťaťa. V zúrivom hneve hnal dcéru s vytaseným mečom z paláca. Prenasledoval ju do ďalekej cudziny. Bol by ju skoro dostihol pred skalným previsom, no bohovia, možno sama Afrodita v poslednej chvíli zmenila hriešnicu na myrhu. Dopadajúci meč ju rozsekol napoly. Vypadol maličký Adonis. Afroditu zamrzelo všetko to zlo, čo spôsobila, schovala Adonisa do truhlice a zverila ju Perzefone, kráľovnej podsvetia, aby truhlu odpratala na nejaké temné miesto. O ďalších osudoch chlapca, ktorý vyrástol na krásneho mládenca, do ktorého sa obe bohyne zamilovali, možno napíšeme v iných súvislostiach.

Z rozseknutého stromu vytiekli kvapky krvi, voňavej živice, ktorú do dnešných dní poznáme pod názvom smyrna alebo myrha. A že patrí pod kuratelu Afrodity svedčí aj to, že ju od dávnych čias v spojení s niektorými opiátmi používali ľudia ako afrodiziakum (αφροδισιος, gr. afrodisios – milovať, túžiť po láske, oddávať sa láske, užiť si lásky).

Od dávnoveku sa používala pri rôznych rituáloch v rôznych podobách, hlavne ako vykurovadlo, ale i liečivo, lebo jej vôňa upokojuje myseľ a pomáha sústrediť sa na vnútorný svet. V podobe oleja pomáha pri rôznych poškodeniach ďasien (pár kvapiek v zubnej paste), pri problémoch s trávením a dýchacím systémom, ženskými orgánmi. A že patrí do „afroditinej lekárničky“ každej ženy svedčí aj to, že sa používa na pokožku ako „omladzujúci“ zjemňujúci prostriedok.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *